Úvodná stránka
MAL SOM SEN
Tak veľmi som dúfal, veril, snažil sa, ľúbil,
a teraz hriech lásku zhubil.
Láska, tento krehký cit,
nemôžeš sa ho nabažiť.
Hľadáš, dúfaš, veríš, skúšaš, snažíš sa,
aj tak všetko dobré na zlé obráti sa.
Prečo človek stále klame
a za lásku musíme odvádzať kruté dane?
Po čom vlastne túži?
Po peniazoch, či po bielej ruži?
Po láske, či po tele?
Už ma to všetko riadne sere!
Aký tá láska mala zmysel?
Zraniť ľudskú myseľ?
Či zlomiť srdce verné?
Ako to je, nikto nevie.
Len ten, čo zranil priateľa v sebe dusí,
pravdu, čo by nechceli počuť žiadne uši.
Že lásku zabilo klamstvo a nevera,
je to veľká bolesť a moje srdce umiera.
Kde je moje svetlo moje šťastie?
Kde je láska a bozky slastné?
Kde je objatie, čo držalo ma nad vodou?
Kde sú naše krásne chvíle pod nočnou oblohou?
Už nie je nič, nič z tohto citu,
tak, ako z vybuchnutého dynamitu.
Láska prehrala veľký boj,
teraz mŕtva smrdí ako hnoj.
Sedím plačúc pri jej truhle a čakám na vzkriesenie,
aj keď viem, že je to už iba blúznenie.
Neexistuje žiadna sila,
čo by túto lásku vzkriesila.
Ešte posledný pohľad, posledné zbohom,
kľačím pri rakve skropenou morom.
Skropenou morom mojich sĺz,
klince sa už prebíjajú skrz.
Každý úder pochováva aj tie posledné zbytky mojej nádeje,
ľudia sa ma pýtajú: Chlapče čo sa s Tebou deje?
Veď všetko dobré sa raz skončí,
tak si utri svoje uplakané oči.
Vstaň a lásku dôstojne pochovaj,
vzdaj jej úctu a vernosť zachovaj.
A tak láska v prach sa premieňa
a vetrom je unášaná do neba...
AUTOR: Vladimír Krivák
! ! ! ZÁKAZ KOPÍROVANIA AKÝCHKOĽVEK DÁT Z TEJTO WEBOVEJ STRÁNKY ! ! !
Mapa stránek